Vytvořené odpovědi
-
AutorPříspěvky
-
stipkoÚčastníkBez vysielačiek ani ránu.
Používame prístroje do 5 km, ale zatiaľ stačili.Na ceste nepostrádateľné a v lodi sa tiež nestratia.
Problém pri love je ten, že nieje počuť „príchod“. Vlny, vietor a celkové zabranie do lovu znižuje počuteľnosť.Na loď patrí určite mobil.
stipkoÚčastníkV PL sme už boli párkrát – v Kolobrzergu, ale takýto úlovok sme nemali nikdy. V Gdaňskej zátoke je hlbšia voda, tak aj tresiek tam bude viac. Jeden krát sme videli tresku, ktorá mala asi meter. Inak všetko okolo 55 – 60 cm. Vždy sme tam boli na začiatku januára – hlavná činnosť losos na Parsete.
stipkoÚčastník:-)))))))
stipkoÚčastníkZáleží na tom, čie budú:-))). Ale ak tie grilované, tak 3.
stipkoÚčastníkA čo Fladen Maxximus electric? Je fakt, že WFT-čko som už skoro kupoval.
stipkoÚčastníkMá s nim niekto skúsenosti?
stipkoÚčastníkJazdím koniec mája, prvá polovica júna. Skrátka, čo najbližšie slnovratu. Norsko sa dá užiť celých 24 hodín. Ale všetko je o počasí.
stipkoÚčastníkHrnčeky… no to je samozrejmé. Každé ráno je čajíček. Súhlasím s kvalitou, ani myčka ich nezničí.
Kupujeme aj športové oblečenie. Predávajú ich aj v „potravinách“ a celkom prijateľné ceny.Bol ste niekto v akváriu v Bergenu aj Alesundu? Viete ich porovnať?
V Alesundu sa mi to moc páčilo, hlavne tá obrovská „vitrína“. Chcem brať sebou deti a v Bergenu som ešte nebol.stipkoÚčastníkNa Briksdalsbrenu sme boli nejaký rok dozadu. Už len cesta zo Strynu k ľadovcu okolo jazier stojí zato. Stále zastavujete a fotíte splaz a až na parkovisku pod ľadovcom zistíte, že Briksdal je vľavo a nejaký čas sa k nemu šlape. Japončíci sa vezú na „vláčku“…. 🙂
Je to moc pekné miesto.Ak možem doporučiť, tak ak už ste v Strynu a máte čas, stojí za to navštíviť Geirangerfjord a pred tým výhliadku na Dalshnibbe. Dalshnibba je úchvatná. Je to vrchol – v podstate už štít, na ktorý sa dá dostať autom. Je to platená súkromná šotolinová cesta, veľmi dobre udržiavaná. Bol som tam teraz na začiatku júna, a už tá cesta stála za to. Hore je parkovisko a obchodík so suvenírmi a WC. Pohľad na okolité hory a hlavne na Geiranger sa nedá popísať.
Geiranger doporučujem vidieť aj z trajektu. 7 sestier pri dostatku vody vyzerá z hladiny fjordu veľmi dobre.
Poblíž je ešte Trolia cesta. Pre šoférov veľmi vďačná. Posledné 2 roky na vrchu prebieha rekonštrukcia s výstavbov vysutých výhliadok nad roklinu. Už teraz sú výhľady perfektné. V serpentínoch sa cení ohľaduplnosť a predvídavosť. Jazdí tam dosť autobusov.
Zo začiatku sme mali problémy s nákupom suvenírov. Nechceli sme ich kupovať priamo v strediskách zo skúsenosťami od nás, že všetko je oveľa drahšie. Predpoklad bol, že v mestách budú tiež obchody so suvenýrmi a lacnešie.
Teraz už vieme, že ak chcem napríklad doviezť domov trolla, musím ho kúpiť hneď, kde ho majú. V Norsku to funguje inak ako u nás a ceny sú všade podobné, ale obchodov je podstatne menej, ako by sa čakalo.stipkoÚčastníkOno to asi nie je o tom, kto si čo odvezie a čo nechá v mori. Moja prvá návšteva v Nórsku, to bolo striedanie úžasu a šoku. Úžas z krajiny, rýb, ohromných možností a šok z plytvania a pohŕdaním rybami. Tiež som to videl u Nemcov. Ale našinec sa rýchlo učí, alebo je prinútený limitom. Filetovať nás učil Nór a možno preto mi príde blbé brať len „sviečku“, keď to ide aj inak.
Nóri ten limit majú asi spočítaný. Ak je 15 kg filety je 30% čistej váhy, tak športový rybár si môže prisvojiť 50 kg živej ryby. To nie je zase až tak moc. Neviem koľko odpadu vzniká pri čistej sviečke, ale ak je to 80%, tak sa musí nachytať 75 Kg živej ryby. To znamená, že 4 členná partia na lodi, pri dodržaní predpisov zoberie cca. 300 Kg živej ryby za pobyt.
Takže toto asi nie je ten problém. Problém budú peniaze a profi rybári. Už nejaký čas je na nich vyvíjaný tlak, na zníženie kvót ťažby tresiek. Že tresiek ubúda, to sa poprieť nedá. A tak si predstavte naštvaného profíka, ktorému chcú vziať prácu a príjem, keď vidí nás, sviatočníkov, ako to tam veselo mrskáme.
Asi najvačší výlov do sietí je v čase ťahu tresky do trenia, resp. pri trení. Vtedy je ryba najviac koncentrovaná a najrýchlejšie vylovená. Neviem, či platí nejaký zákaz o ťažbe tresky v čase trenia, ale zatiaľ som to nezistil. Aj od domáceho viem, že chodia na ryby na začiatku roka – leden, únor, – keď sú veľké ryby pri pobreží. Možno by nebolo od veci, nechať sa ryby v kľude vytrieť aspoň 3 – 4 roky a potom by sa neriešili tieto problémy. Etické problémy, či ryba cíti bolesť, akej intenzity, pri akom zaobchádzaní by to ešte šlo kedy už nie, to nechám na ochranárov. Som pstruhár a tam sa to nerieši. Ak si chcem rybu nechať klepnem ju a vyčistím, keď má žiť, tak to nebudem zdržovať. Ťažba na rybárskych lodiach funguje bez zabíjania. Tam ich nechajú padnúť. Čo je lepšie?…
My by sme sa mali chovať tak, aby sme profíkom nedávali esá do rúk. Predsa len, majú viacej možností lobovať vo vláde ako my.
stipkoÚčastníkZaujímalo by ma, ako sa kurtuje posádka záchranárskej lode, keď sa pokúša o toho eskymáka
Na vlnu sa nemá nabiehať úplne kolmo ale v trocha šikmo 45°. (p. ZAPA – Pravidla bezpečné plavby)stipkoÚčastníkNádherný úlovok. Nemusí každý súhlasiť so spôsobom vylovovania ale ryby boli pekné a bord vysoký. Sám praktikujem vyťahovanie rýb za pilkra (zatiaľ žiadna ryba nespadla) ale páči sa mi aj spôsob klukov z Rybolov Norsko, pomocou vylovovacích kleští. Niekedy sa gaf skrátka použiť musí a preto ich na lodi máme vždy aspoň 2.
stipkoÚčastníkKeler je jednoduchý – až na to, že je ho treba nájsť. Nám sa osvedčili miesta nad pláňami. Vždy sme ich našli v hĺbke 15 – 30 m. kde dno bolo v 60 – 70m. Pár ich bolo cez 1m ale vačšina 80 cm. Tých bolo mraky. Brali keď svietilo slnko a potom večer pred polnocou. Cez eň ich bolo vidieť pod člnom, jak tam lietali. Problém bol vždy dostať pilkra pod malé kelery. Preto používam až 300-vku pilker. Ak by to šlo pomalšie, tak sa k veľkým nedostaneme. Postupom času sme zhadzovali aj papričky.
stipkoÚčastníkŠkvrnitka je nádherná ryba. Nachytali sme ich v strednom Norsku – Vanylvsfjord, v hĺbke okolo 60m na 300g pilkre. Je zaujímavé, že všetky zobrali asi 5 – 10m nad dnom. Ani jedna nemala cez 80 cm,ale nachytali sme ich dosť. Musím potvrdiť, že zdolávanie stálo za to. Keler je torpédo ale škvrnitka je býk. Tá urputnosť, ktorou sa snaží tlačiť sa ku dnu, je úžasná.
Vraveli sme jej aj lipeň, ale nie každému jej odér sedí… 🙂stipkoÚčastníkĎakujem paní Janka
Keď si to zhrniem, tak automatickú mýtnicu možem s kľudným svedomím prebehnúť a zaplatiť na najbližšej pumpe – označená Service.
Predpokladám, že sa dá zaplatiť viacej prejdených mýt na jednej pumpe.Prišila už niekomu faktura za mýto?
-
AutorPříspěvky
