Vytvořené odpovědi
-
AutorPříspěvky
-
stipkoÚčastníkJe tam tyč alebo nejaký majáčik – ostrovček.
stipkoÚčastníkZásadní chyba: Agip Co je pro makaróny Arctic ? To je oblast od Bolzana na sever ? Taky mě to aktuálně zajímá, zaslechl jsem cosi o mixování s parafínem, prověřím a dám vědět. Faktem zůstává že v -26ti mi norskej kamarád zakázal při 2 hodinové pauze chcípat motor s tím že nehodlá riskovat.[/citace]
Pri 2 – hodinovej pauze????
To už mi príde prehnané.
Dnes Verva a pri dnešných 24, naskočil na ťuknutie.
Jediná informácia, ktorú som zohnal o zimnej nafte, je zo stránok statoil.no, že biodiesel v zime má zostať v garáži.
To asi teda nebude nafta na zimu.
Statoil má v nafte 7% bio-prísad.
stipkoÚčastníkTo Bulik:
Taura bol horúci typ, ale tam sme vyhoreli.
Šli polaci v chaluhách o ostrova Otroya, neďaleko prístaviska N. Hegdal.
Trajektový prístav sme obchádzali, ale dobré miesto sme našli až na severnej strane úžiny u majáčku.
Je tam dlhá kosa, ktorá sa tiahne do úžiny a končí zdázom do 200m.
Pri odlive niektoré časti kosy liezli z vody.
Tam boli polaci, keleri a pod nimi obecňačky. Ale nič veľké.
S tými okounikmi by si to mohol viac popísať?
stipkoÚčastník[citace]mthead napsal:
Ještě poznámka k Norwegian. Koukl jsem teď na jejich route map a nechápu, jakto že mají přímý spoj Trondheim-Split a Trondheim-Dubrovnik a Prahu zrušili. Chorvati lítají chytat ryby do Norska nebo se Norové chodí koupat do Chorvatska?[/citace]
Tiež som nechápal, ale Nóri jazdia do Chorvatska, na Makarskej je ich v lete dosť a každý rok je ich viac…
stipkoÚčastníkPridám trochu o PL cestách.
Bývam 4 km od hranice a v Polsku som veľmi často.
Tak ja píše Šroubek dialnica A4 paráda jak smer Nemecko tak smer Krakow.
V januári sme jazdili Kolobrzeg, cez Wroclaw – Poznaň – Pilu a tých 560km vychádzalo vždy na 8h. Podotýkam v zime.
Teraz, keď majú byť MS, tak poliaci pospravovali hlavné ťahy, obchvaty miest a pár km dialnic. Na cestovaní je to fakt vidieť.
Nikdy som nešiel smer Gliwice – Lodž – Gdaňsk, ale viem, že kluci z Piešťan nechceli ísť z Kolobrzegu cez Jeseník, tak šli práve Lodž – Ostravu … a keď my sme už boli v Jesu, tak oni sa motali ešte niekde okolo Gliwic. Preto doporučujem ako alternatívu – Gliwice – Wroclaw – Poznaň …
A tak ako Šroubek, do Nórska valíme tiež po A4 do Nemecka. Od garáže to máme pod 1h.
špatných je však 60 km z Nemeckých hraníc do PL, to je tankodrom. Hrůza, hrůza, hrůza….
stipkoÚčastník[citace]zabjan napsal:
Ahoj.Jsem nově přihlášený norek do Vaší diskuze.Letos mě čeká v červnu
Averoy.Neznám tuto lokalitu.Prosím poraďte.Díky [/citace]
Toto je parketa pani Janky.
stipkoÚčastníkTo Kikibut: To som si spravil radosť k narodeninám a teším sa stále.
Jak som nechápal, že môže niekto robiť žeriavnika, tak teraz by som to nedal z ruky.
Rozšírili sa možnosti obrovským spôsobom.
Púšťať pilkra do hĺbky > 150m , tak po pár pokusoch sa na to každý vykašle, aj keby tam stáli ryby.
S týmto zázrakom, pilker može z vody každých 5 min….:-D
A to ešte nemáv vyskúšané všetky funkcie.:-)
stipkoÚčastníkMá niekto skúsenosti s elektrickým mulťákom DAIWA LEOBRITZ a nastavením automatického pilkrovania – pilkrovacej šablóny?
Keď to už tý Japonci vymysleli, tak by som to chcel skúsiť. Funguje to?
stipkoÚčastníkŠroubku, moc vydarené.
Dokážem si ho predstaviť aj na svetlom pozadí.
Tá zubajka pekne vynikne.
Názov Soroya má jasnú pointu, Norway by bolo univerzálnejšie. 😛
Jak vravím, moc pekné.
stipkoÚčastníkAk môžem doporučiť, najskôr by som si cajk požičal, nech vieš, či ti bude sedieť. Hlavne, ak ideš prvý krát.
Na mulťák sa dosť hodí počítadlo odvinutej šnúry.
My sme začínali s multiplikátorom Jaxon LIBRA LXD 700. Máme ich asi 6 rokov a fungujú.
Predpokladám, že ten Penn bude kvalitnejší.
stipkoÚčastníkTo množstvo ikier nehrá tak veľkú úlohu.
Vždy je nejaký odpad a potom, a to je najhlavnejšie, ikra a poter sa stáva potravou.
Preto tak obrovské množstvá ikier. Nedokážem presne odhadnúť percento, ktoré sa dožije dospelosti, tj. pohlavnej zrelosti ale predpokladám, že 10 – 20%.
Ak by to fungovalo tak, že prežije 50% rýb, tak by plevelnou rybou u nás bol napríklad kapor.
Zlé veci sú na niečo dobré. Kríza zapríčinila, že sa ťaží menej tresky a čím viac matiek je vo vode, tým viac poteru.
Snáď, keď sa svet dá zase „do poriadku“, nebudú výlovy tak veľké, aby stavy rýb zase neklesali.
stipkoÚčastníkjj
Michale, tak si už rob pilotské skúšky:-D:-D:-D
Ono to asi tak jednoduché nebude. Je to o nekonečných povoleniach a poplatkoch.:-?
Určite sa oplatí dodržiavať predpisy.
Minimálne v obci. Tam prekračovať rýchlosť mi príde ako ruská ruleta.
Je pravda, že aj Nóry majú niekedy ťažkú nohu ale asi vedia, kde si to môžu dovoliť. Preto počas noci ich záves využívame.
Nedá sa to v žiadnom prípade porovnávať zo stavom u nás.
Vždy vravíme, že prejdeme PL-D hranice, a začína pohoda. Tam-späť žiadne krízové situácie.
stipkoÚčastníkSnažíme sa dodržovať predpisy, ale niekedy tá rýchlosť ujde 🙂
V podstate je celá cesta za nami, chýba „pár“ kilometrov….
Tempomat je k nezaplateniu, práve v prípadoch, ktoré popisuje Doki.
Máme skúsenosť, že keď sa zavesíme za Nóra, tak je cesta bez starostí.
Je fakt, že si dovolia svižnejšiu jazdu len v noci a spoľahlivo brzdia, ak sa blíži radar alebo nebezpečnejšie miesto.
No nechápem kamioňákov, tý to valia deň – noc.
stipkoÚčastníkUž ho vidím, ako sám umrel, vo chvíli, keď sa objavila rybárska loď.
A ako Japonci, ho vytiahli pre výskumné účely.
Ešte ho aj naporcovali:-(
-
AutorPříspěvky
