Konečne môžem pridať aj ja informácie, kvôli ktorým je Norsko a Soroya jedinečná.
Za prvé: DOSTAKLI SME SA NA ŠELF
Dnes bolo nádherné, v podstate fantastické azúrové počasie, s miernym vetrom. Keby nebola taká zima, tak hotové Chorvatsko
Mysleli sme, že keď už sme na šelfe, tak nám naskáču ryby samé do lodí. Dosť sme sa mýlili. Lovili sme poblíž KVEITEGRUNEN. ‚Pre nováčikov ako sme my, dávam jasnú informáciu, nemyslite si, že keď už ste na naj, naj, naj mieste na svete, že vám budú tresky automaticky brať. Nie je to pravda.
Držali sme sa hĺbky 70 – 90m a prechytávali dno až stĺpec do 50m. Nič, žiadny záber. Počasie bolo až moc krásne. Drift 0,5km/h. Ale na echu ani na udiciach nič. Prechádzali sme celú oblasť úplne bezvýsledne. Úplná zúfalosť. Nakoniec som sa postavil s loďou na vyvýšeninu 70m a driftoval cca. 800m na zlom. Funguje poučka, že je treba byť v správnej chvíli na správnom mieste, pretože nastali 2 veci. Začalo pofukovať, tým sa zrýchlil drift a našiel som ryby.
Začalo nádherných 4h lovu rýb, ktoré sa inde ťažko uvidia.
Ja som chytal tesne nad dnom, Štefan 5 – 10m nad dnom a Janko ešte vyššie. Ryby brali všade.
Skúšali sme len pilkre ale stačilo to. Pilker klepol o dno a ryba visela. Kto nezažije, ťažko popisovať
Čím viac silil vietor a drift, tým bolo viac záberov. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že každé zanorenie všetkých troch pilkrov, znamenalo úporné zdolávanie minimálne troch rýb.
Nebolo čas fotiť, pretože nebol moc času ale niečo pripájam.
To maximum bolo 133 cm a 18 Kg a ďalšie postupne to klesalo.