Rybolov v Kolumbii

Na začiatku každého dobrodružstva býva sen. Ja som si ten svoj sen splnil po mnohoročnom čakaní, keď som už ako mladík pozeral na youtube videá z Amazónie. Lov cichlíd ma natoľko zaujal, že som si povedal: „raz sa tam musím dostať“. Roky ubiehali a ja som navštívil množstvo rybárskych destinácii. Mongolsko, Švédsko, Španielsko, Chorvátsko atď. Každá krajina ma niečím oslovila, no chcel som už konečne zažiť niečo naozaj divoké, tak prišla na rad Kolumbia. Oslovil som pár priateľov, či by nemali záujem vyskúšať si rybolov v amazónskom pralese, a div sa svete, našiel sa. Dušan bol mojou ponukou nadšený, pretože je tiež rybársky fanatik a rád objavuje nové rybárske destinácie. Už nám v podstate nič nebránilo, aby sme začali organizovať túto nezabudnuteľnú a veľmi úspešnú výpravu, ale o úspechoch a nádherných rybách budem písať až o pár riadkov nižšie.

Výber termínu a letenky

Prvým krokom bolo vybrať si vhodný termín. December bol ideálny mesiac, voda v riekach je extrémne vysoko a ryby sú schované v stromoch, takže ich hľadanie nebýva až tak náročné ako v iných mesiacoch, keď voda v riekach klesá do svojho koryta. Keďže sme chceli byť na Vianoce doma, tak nám termín vyšiel od 12. do 19. decembra.

Výborne, termín už máme. Teraz sú na rade letenky. Výborne, tie už máme tiež. Viedeň – Frankfurt – Bogota bol ten najideálnejší spoj zo všetkých, tak sme si vybrali ten. Hodinový let do Frankfurtu ubehol ako nič. Vo Frankfurte krátky prestup a hurá na skoro 12 hodinový let do Bogoty. Čas si krátime pozeraním filmov a driemaním. Super. Dorazili sme úspešne do Bogoty. Vybavíme všetky náležitosti, zoberieme si kufre a čakáme 18 hodín na vnútroštátny let. Čakanie je neskutočne vyčerpávajúce, ale na srdci nás hrial pocit, že o pár hodín budeme mať na prútoch zavesenú našu vysnenú rybu.

Príchod do Puerto Carreňo a cesta do kempu

Čakanie je na konci, letíme do mesta Puerto Carreňo. Hneď po vystúpení z lietadla sme pochopili, že tie zimné bundy, ktoré sme mali oblečené tam nebudeme potrebovať, pretože tam bolo príjemných letných 38 ̊C 🙂 Po vyzdvihnutí kufrov a vybavení ostatných povinností nás už čakal náš odvoz do džungle, prezývaný Janick. Mojou chabou španielčinou som sa ho spýtal, koľko hodín pôjdeme do nášho tábora. Odpovedal približne 5 hodín, takže sme sa zastavili v miestnom obchode, doplnili nejaké zásoby a vyrazili na cestu terénnym autom. Príroda bola neskutočná a aj množstvo divokej zveri. Už len samotná cesta do kempu bola zážitok. A čo samotné ryby? To bolo niečo neuveriteľné.

Prvé dni na vode

Po 5 hodinách sme už v kempe a spoznávame sa s našimi sprievodcami Samuelom a Juanom. Hneď po pár sekundách vieme, že sme v tých správnych rukách a budeme sa tu cítiť ako v raji. Previedli nás po kempe, ukázali nám naše luxusné ubytovanie, kde sme sa narýchlo zložili. Dali sme si spoločnú večeru, prebrali sme plány na náš nezabudnuteľný rybársky týždeň a išli sme si nachystať prúty, aby sme sa ráno nemuseli ničím zdržovať.

Ráno o pol šiestej budíček, vstávame, ranná hygiena, raňajky a vyrážame na vodu. Po asi hodine plavby sa dostávame na miesto. Z hlavného toku odbočujeme do nenápadnej lagúny. Sprievodca Augustino vypína motor a to bol ten správny signál pre nás. Ideme na to. Nahadzujeme svoje nástrahy pod stromy. Po pár neúspešných záberoch prichádza ten správny. V tom momente sme pochopili, s akými rybami máme dočinenia. Súboj s týmito rybami sa nedá porovnať s nijakou inou rybou v podobnej veľkosti. Sú neskutočne bojovné, dravé a rozhodne sa tak ľahko nevzdávajú a bojujú až pokým sa nedostanú do lode. Už samotný záber je explozívny a ten „kopanec“ je ako elektrický šok. Ryba s dĺžkou cca 70cm je ako nezastaviteľný tank, ktorý sa rúti do stromov, v ktorých sa chce oslobodiť, takže je dôležité mať kvalitný navijak s dostatočne silnou brzdou. Po pár zdolaných rybách si vravíme, že toto sme ešte nezažili. Obaja sme za svoj život ulovili množstvo rýb všelijakých druhov, ale takto silné ryby sme ešte na prútoch nemali. Skúšame klasické woblery, spinnerbaity, streamery, rotačky, ale najviac sa nám osvedčili povrchové nástrahy. V prvom rade boli najviac úspešné a v druhom rade sme si najviac užili tie zábery na hladine. Je to niečo neskutočné, akou silou dokážu do nástrahy udrieť. Videl som to nespočetne veľa krát na videách a konečne som to zažil na vlastnej koži. Sám by som neveril ako rýchlo sa mi dokážu roztriasť kolená už pri samotnom zábere. Zdolávame jednu rybu za druhou, postupne na nás už dolieha únava zo súbojov s rybami, ale aj z vysokej horúčavy, ktorá sa celý čas držala okolo 40 ̊C. Samozrejme sme sa chladili vodou z rieky, ale opatrne a s veľkým rešpektom, nakoľko všade bolo množstvo piraní a kajmanov. Každá loď bola vybavená aj veľkou chladničkou, takže o chladené nápoje nebola núdza počas celého dňa.

Obed na ostrove a pokračovanie lovu

Prišiel čas obeda, tak sme zamierili na breh. Vylodili sme sa na ostrove uprostred rieky a ostražito sme sledovali, z ktorej strany na nás vyskočí nejaká divoká zver alebo obrovský pavúk. Nič sa nekonalo. Sprievodca založil oheň a začal nám pripravovať obed. Bola to čerstvo ulovená ryba s pečenými zemiakmi a zeleninou. Neskutočná dobrota. Po výdatnom obede dávame krátky relax, nasadáme napäť do lode a pokračujeme s lovom. Do súmraku stíhame uloviť ešte množstvo nádherných rýb, ktoré sa snažíme zvečniť na video na fotografie.

Prvý deň lovu končí a my sa vraciame naspäť do tábora. So sprievodcami hodnotíme náš úspešný deň a nevieme sa dočkať toho nasledujúceho. Čaká nás výdatná večera, popíjame rum a preberáme plány na ďalší deň. Plán znel jasne – uloviť čo najviac a čo najkrajších rýb.

Druhy rýb, ktoré sme ulovili

A samozrejme sa nám to darilo od rána do večera, tentoraz na inom mieste, ale už to nebolo len o love cichlíd, ale pribudli nám aj iné druhy, ako napríklad payara, prezývaná vampíria ryba podľa jej obrovských zubov a taktiež sme vyskúšali lov piraní, či už na umelé nástrahy alebo na malý kúsok mäsa na háčiku. Samozrejme obrovská cichlida ocasooká alebo angl. „peacock bass“ bola našou cieľovou rybou, celkovo je možné uloviť 3 druhy (temensis – ten je zo všetkých druhov najväčší) , ďalej sme ulovili cichlidu motýliu (butterfly) a poslednou bola cichlida kráľovská.

Celkovo sa v tomto povodí vyskytujú 4 druhy piraní, nám sa podarilo uloviť 3 z nich. Ďalej sa nám podarilo zdolať niekoľko druhov sumcov, ktorých názvy si už nepamätám, ale súboj s nimi bol taktiež nezabudnuteľný.

Divoká príroda okolo nás

Veľkým dobrodružstvom bola aj samotná plavba loďou po rieke. Na jej brehoch a ostrovčekoch bolo veľmi rušno a divoko. Kapybary a tapíre pred našou loďou skoro vždy utiekli alebo sa vyplašili a plávali cez rieku. Naopak kajmany boli úplní pohoďáci, tie iba nadvihli hlavu, pozreli sa na nás a relaxovali ďalej na horúcom slnku. Ponad hlavy nám lietali nádherne sfarbené papagáje všetkých možných druhov a vždy o sebe dali vedieť hlasitým škriekaním.

Nezabudnuteľné momenty

Párkrát sa nám stalo, že veľká ryba nám to „zaparkovala“ do stromov pod hladinou a v takom prípade sa bolo nutné rozhodnúť, či to utrhneme s rizikom, že nástraha ostane zaseknutá v tlame ryby alebo sa to pokúsime nejak vyprostiť. Samozrejme sme si vždy vybrali tú druhú možnosť a tá znamenala, že náš ochotný sprievodca sa potopil pod hladinu a zhodnotil situáciu. Nejeden krát sa stalo, že sa potopil a po pár sekundách sa vynoril na hladinu aj s nošou rybou, za čo sme mu nesmierne vďační a veľmi si toho vážime, pretože toto by sa nikde inde nestalo.

Posledný deň a návrat domov

Týždeň na kolumbijských riekach nám ušiel ako voda v nich, ani sme sa nenazdali a bol posledný deň nášho spoločného lovu. Nič zásadné sa nezmenilo a my sme lovili stále nádherné cichlidy počas celého dňa. Nakoniec sme sa rozhodli, že si pôjdeme ešte tak na hodinku skúsiť lov piraní. Zakotvili sme pri jednom spadnutom strome, nahodili kúsok mäsa na háčiku a netrvalo ani 5 sekúnd a už tam bola. Keďže piraňa je hejnová ryba, tak behom hodiny sme ich ulovili asi 50 kusov a nad mieru spokojní sme ukončili náš kolumbijský lov a vrátili sa do kempu, kde nás už čakala chutná večera.

Keďže sme mali vyraziť skoro ráno z kempu na letisko, tak sme sa museli kompletne zbaliť už večer, aby sme sa nezdržovali ráno a mohli sme v kľude vyraziť. Ráno sme vyrazili na 5 hodinovú jazdu na letisko, ale prišli sme tam v predstihu, tak sme si obzreli mesto, rieku Orinoko, kúpili si nejaké suveníry, dali si obed a až potom sme sa presunuli na letisko. Všade nás sprevádzali naši priatelia Samuel a Juan, ktorí s nami nakoniec leteli až do Bogoty. Tam sa naše cesty už rozdelili, ale naše priateľstvá stále pretrvávajú naďalej. V Bogote na letisku sme si ešte dokúpili nejaké suveníry, čokolády, kávy a samozrejme rumy. Odbavili si kufre a pomaly sa odobrali do lietadla smer Frankfurt, tam hodinka na prestup do Viedne a následne domov.

Samozrejme by som o našom dobrodružstve mohol napísať aj knihu, ale takto v krátkosti si každý dokáže predstaviť, čo sme tam krásneho prežívali. Na záver napíšem len jedno – nebojte sa cestovať a spoznávať nové krajiny. Život je krátky a treba si ho užívať naplno.