Roan

V čase od 7.7. do 17.7. sme boli v lokalite Roan. Odchádzali sme vybavení všetkými možnými vychytávkami, radami, informáciami z fóra, mapovými materálmi a pod. Už doma sme naplánovali a teda aj vedeli, kde a ako na ne. Cesta zo Slovenska, cez ČR, Poľsko a Švédsko do Nórska prebehla takmer bezproblémovo, ale … Asi 200km pred prístavom v Gdaňsku sa rozhodlo jedno naše auto, patriace „zelenému tímu“ (9 miesne FIAT DUCATO), že sa mu dalej nechce a tak prestalo štartovať. Roztlačili sme ho, na najbližšom výjazde sme zišli z dialnice s úmyslom najsť servis. V prvej dedinke sme vedľa cesty našli pneuservis a tak sme sa tam zastavili, že nech nám poradia. Ke´d sme vchádzali do objektu, vodič Peťo zistil, že má defekt na pravom prednom kolese. Fajn, takže v pneuservise sme správne. Tu nám závadu na kolese odstránili, ale keďže bola sobota asi 15.00 hod., dozvedeli sme sa od majiteľa pneuservisu, že všetky opravovne aut v okolí sú už zavreté. No perfektne!!! Asi za 3 hod. nám odchádzal trajekt z Gdaňska, my sme mali pokazené auto a pred sebou asi 200km do prístavu. Rozhodli sme sa auto naštartovať po našom – teda roztlačiť a trielili sme diaľnicou do Gdaňska.

V ciely

Cestou sme volali kamarátom na Slovensko, nech na základe nášho popisu problémov určia pravdepodobnú poruchu. Medzičasom začala ručička teplomera kmitavo ukazovať všetky možné teploty motora. So stiahnutými ritkami sme trajekt stihli, nalodili sme sa a po odparkovaní skúsil Peťo motor naštartovať a čuduj sa svete, ono to chytilo!!! Na lodi sme pri pivku kuli plány, čo robiť vo Švédsku s autom. Po pristáti v Nanäshamne sme s obavami išli k autu a …ono NASKOČILO. To auto má charakter, pomyslel som si a tak sme pokračovali až do Roanu, kde sme po zaparkovaní auto už zasa nenaštartovali. Vynosili sme si svoje veci a pripravovali sa na výjazd za rybkami. Auto sme – na znak nespokojnosti s jeho službami – 5 dní ignorovali. Nech sa aj ono zamyslí nad tým čo nám vyvádza.

Rybolov bez úspechov

My sme sa naplno venovali rybolovu, ale naše výsledky boli, vzhľadom na mimoriadne vysoké teploty a tedaj aj tlak vzduchu, biedne. Chytali sa len miene do 90 cm a kelery v mierach cca 50 cm. Občas treska obyč. vo veľkosti 50–80 cm. Menili sme lokality, ako vo fjorde, tak aj na mori, používali pilkrovanie s rôznymi náväzcami a tiež s mäsom makriel a bez významnejších úspechov. Niektorí členovia výpravy už prepadli malovernosti. Deniska už chodila na more aj s knihou, aby vraj bolo aspoň trochu zábavy, keď už tie ryby … Často sme na vhodných miestach používali lov na prívlač, ale slovíčko lov sa len veľmi zriedkavo potvrdilo. Skúšali sme mäso, gumy, twistre a … prd makový. Stále sme sledovali predpoveď počasia a keďže predpovedaná rýchlosť vetra v noci bola 0–2 m/sec., rozhodli sme sa ísť na otvorené more vo vzdialenosti cca 23km, kde začínal pevninský šelf.

Na šelfe

Po príchode na miesto sa nám podarilo pár rýb do 75 cm chytiť a zrazu sme zbadali zablysnutie a vzdialené zahrmenie niekde v miestach, kde ležal náš kemp. Asi po piatom zablysnutí sme sa rozhodli, že musíme z otvoreného mora preč. Kým sme si zbalili veci a pripravili sa na únik, búrka nabrala významne na intenzite a my sme potrebovali nasmerovať si to priamo do nej, lebo tam ležal náš Roan. Mali sme „perfektné“ možnosti výberu. Buď zostať v búrke na otvorenom mori, alebo sa plaviť v jej ústrety. Rozhodli sme sa smerovať to domov, napriek hroziacemu nebezpečenstvu. To, čo sa dialo potom si neviem dosť dobre vysvetliť. Asi 500m po našom ľavoboku búrka, blesky a dážď a asi 1km po pravoboku to isté. V smere našej plavby hladina pokojná a tak sme to mastili občas rýchlosťou až 43 km/hod. (podľa GPS). Prichádzal mi na myseľ príbeh o Židoch a Mojžišovi. Nad nami sa blýskalo a ja som len čakal, kedy si nás nájde blesk, ako dobrý kovový bleskozvod na hladine mora. Nič také sa chvalabohu nestalo a šťastne sme priplávali k mólu bez akejkoľvek újmy. (Ani spodnú bielizeň som si nezasr…špinil). Tu musím pochváliť za statočnosť a rozvahu Milku, členku nášho žltého tímu. Bola úžasná. Kapitán plavidla – Ivčo, bezpečne viedol loď cez plytčiny a jeho schopnostiam a rozvahe veril aj kapitán druhej lode – Stando, ktorý svoju loď viedol tesne v našej stope. Dobrí kapitáni!!! Až slivovička a KBŠ na chate pomohli uvolniť adrenalinovú situáciu. Tento náš zážitok si budem pamätať do konca života, ale po ďaľšom podobnom n e t ú ž i m.

Ryba cez meter

Večer, sme sa rozhodli znova vyraziť na more. Po minulonočnom „výprasku“ na otvorenom mori sme si to namierili do fjordu, lebo u nás sa hovorí, že „obarený pes sa aj dažďa bojí“ Čo do množstva rýb sa nám aj celkom darilo, ale žiadne trofejky až zrazu ….. Ja neviem, či Milka najvrúcnejšie prosila sv. Petra o štedrosť, alebo ako to je, len keď hovorí: „asi mám tam peknú rybu, pravdepodobné tresku“ (Ona to pozná, veď bola už 12× v Norsku) Keď to čudo vytiahla na hladinu a videl som, že ryba má 100+ cm, priskočil som ku nej a holú ruku som jej strčil do papule a nehľadiac na škrabance od jej zúbkov som ju začal ťahať do člna. Milka stále šponovala prút a keď som sa ja za rybou naklonil ponad bord čna, zasekol sa mi jeden z háčikov nadväzca do krku v blízkosti krčnej tepny. V ohrození života som začal vrešťať: „neťahaj, Milka neťahááááj“. Keď Ivčo počul moje zúfalé vrešťanie priskočil pomáhať aj on a gafoval rybu do hlavy, aby aspoň tú zachránil, keď už mne ide o život. Ani si pri tom nevšimol, že ja mám ruku v papuli tej ryby. Ešte len potom som začal vrešťať. Tak nielenže mi ide o život, ale aj mrzáka chcú so mňa urobiť. Najprv sme rybu spoločne vtiahli do člna a až potom začali „zachraňovať“ mňa. Ivčo ma načťastie gafom netrafil do ruky, asi prenikol niekde pomedzi moje prsty. Háčik z krčnej tepny neprenikol až za protihrot, takže ho moji spoločníci vytiahli a celú situáciu zľahčovali tvrdením, že nebol v tepne, ale len v podhrdline,resp. pauštiku čo je mäsiarský výraz pre pomenovanie spodnej časti svinského (vepřového) krku.

Hodnocenie

Na siedmy deň nášho pobytu sme išli znova do fjordu a na mnou vytipovanom mieste chytila Milka 90 cm halibuta. Týmto sa stala najúspešnejším lovcom nášho pobytu. Ja jej to veľmi prajem, lebo ona sa vie tak krásne tešiť, že som si to aj ja užíval. Ako hodnotím teraz naš pobyt na Roane? Bedne sme naplnili, ale nikto si neprekonal osobné rekordy. .Autá na ceste domov pracovali vzorovo, celú cestu sme absolvovali v zdraví a dobrej nálade a čo si viac priať? Úplne najviac si vážim to, že som bol členom jednej skutočne perfektnej partie, ktorá to už teraz má pre budúci rok namierené niekde hoooodne na sever. Držíme si palce a Petrov zdar!