Na predchadzajucej fotografii ,krasne pocasie,bezvetrie,zdalo by sa ze idealne podmienky na rybolov.Opak bol pravdou.Po troch hodinach hladania ryb sme uz skoro rezignovali. Tresky ziadne tak sme skusali halibuty na miestach kde sme ich v minulosti zopar vytiahli….ani tam nic.
Posledna moznost – skusit na nami neprebadanych miestach na hlbkach 200-300m morske ostrieze…
Zacali sme s kamosom Petom spustat pilkre 700gr na cca 160 m prudy nas smerovali na vacsie hlbky. Preklepaval som dno ked sa mi pilkerka prehla ako luk…zvlastne ale nic sa nedialo .Pritiahol som brzdu dosponoval a zasekol….znova nic ziadna reakcia len odpor. Zacal som oslobodzovaci manever. Mysliac si ze som uviazol medzi skalami skusal som rucne navijat. Zdalo sa mi ze odtrhnem pilker niekde na uzle ked tu zrazu prislo k uvolneniu tahu. Dosponoval som snuru a odpor tu bol zas. Povolil som brzdu aby to co viselo na pilkri mohlo potrebny kus snury zobrat a pomaly som pumpoval teraz uz cez elektriku(185 m rucne da zabrat aj prazdny pilker). Po asi 15 minutach to”vrece zemiakov”skusilo navrat do hlbin ale iba nejakych 25 metrov. O 5 min. Peto zazrel obrysy ryby a reval: das ,ty vole je to das, hlava ako krava. Ked som ho dotiahol na hladinu videli sme ze trojhak pilkra je pichnuty v spodnej plutve drzi sa tam len zazrakom.Rychlo gaf a sup s nim do clna.To bola posledna vec ktoru Peter urobil ,lebo vyskocil na bednu pred lodnym stitom so slovami ja se tohu nedotknu udelej s tym neco.
Nahrávání ...
